Deti nie sú náš majetok

Deti nie sú náš majetok

Deti nie su nas majetok 2

Deti nie sú náš majetok.

Či už sa nám to páči, alebo nie, aj deti majú svoju autonómiu a to, čo vo svojom živote potrebujú zažiť, je ich voľba. Často vidím rodičov, ktorí v snahe dohnať svoje zameškané možnosti z detstva pretlakujú svoje malé deti informáciami, rôznymi krúžkami, či záujmovými činnosťami. Tiež sa stretávam s tým, že matky sa na materskej dovolenke nudia, a preto sa snažia čo najviac odchádzať z domu a stretávať sa s inými matkami. Je to pochopiteľné, človek je tvor spoločenský, ale je to naozaj správne?

Často používame svoje deti ako alibi k tomu, aby sme urobili niečo pre seba. Robiť niečo pre seba je úplne v poriadku, ale zneužívať k tomu niekoho iného už nie. Predstavte si sami seba pri nejakej obľúbenej činnosti, do  ktorej sa naplno ponoríte… Zrazu príde niekto väčší a silnejší a rozhodne vašu činnosť násilím ukončiť, posadí vás do kočíku a ide sa. Ako by ste sa cítili? Ja by som cítila krivdu a ublíženie.

V posledných rokoch som robila mnoho aktivít pre mamičky s malými deťmi a často sa stávalo, že niektoré dieťa sa nebolo schopné sústrediť a spolupracovať. No a? Proste asi zrovna nemalo náladu robiť niečo, čo od neho chcela jeho matka. Mnohé mamičky v takýchto situáciách reagovali podráždene, odsudzovali svoje dieťa, prisudzovali mu rôzne nálepky: „Ty sa ale predvádzaš“, alebo „ No ty si dneska ale škaredá“ atď…

Skúsme si uvedomiť, že aj pre nás dospelých je veľmi ťažké zostať nad vecou, keď sme práve niekde, kde nechceme byť. Ako by sa vám páčilo, keby vás niekto nútil robiť tanečnú zostavu, keď ste práve unavení, alebo vás niečo bolí? Alebo si predstavte, že musíte robiť koncentrovanú činnosť, napríklad maľovať, a pritom máte práve toľko nevybitej energie a vy chcete behať a skákať… Aj pre nás by to bola poriadna výzva, tak prečo si myslíme, že dvojročné dieťa bude fungovať na povel?

K deťom sa bohužiaľ často správame ako k veciam, ktoré nemajú slobodnú voľbu a názor.  A predsa aj ten malý človiečik, hoci ešte nevie ani rozprávať, vie dať najavo svoju vôľu či nevôľu. Stačí len pozorne sledovať a počúvať. Pretože úlohou matky je predovšetkým naladiť sa na svoje dieťa a nadviazať s ním čo najhlbší kontakt a nie robiť z neho cvičenú opičku a potom sa hrdo na pieskovisku vystatovať pred ostatnými rodičmi, čo všetko už tá vaša ratolesť už zvládne. Deti nepotrebujú vedieť v dvoch rokoch zložité tanečné kreácie, tri jazyky a 10 básničiek naspamäť. O to viac potrebujú naladených rodičov, ktorý naozaj pochopia, čo je pre nich dôležité.

Takže mamičky, skúste sa zastaviť. Prestaňte dokazovať sebe aj celému svetu, aké ste super matky, a začnite viac pozorovať svoje deti. Len tak totiž zistíte, čo skutočne v danom veku potrebujú a na čo majú náladu. A ak zistíte, že potrebujú niekoľko hodín denne rozvíjať jemnú motoriku a niečo stále šraubovať, tak im to proste doprajte. Alebo ak zistíte, že potrebujú byť celý deň vonku a zisťovať, aké to je, keď sa môžu všetkého dotýkať, proste zbaľte desiatu a vyrazte von, alebo keď uvidíte, že chcú skákať po vode, tak im nasaďte gumáky a hajde do mláky… A čo robiť, ak máte kamarátku, ktorá má rovnako staré dieťa ako vy a chcete sa každý deň stretávať, no vaše deti sa nejak nevedia zladiť? Nuž proste s kamarátkou choďte večer na dobrý čaj, preberte čo máte na srdci, ale nenúťte vaše deti tráviť spolu čas, ak majú práve úplne iné obdobia svojho záujmu.

A že je to ťažké? Áno je, ale nikto vám predsa nesľuboval, že to bude ľahké. Výchova dieťaťa je zodpovedná práca, ktorej je potrebné venovať množstvo pozornosti a času. A možno vám niekedy nebude ľahko, ale viete prečo to robíte! Tak sa prosím nenechajte zneistiť svojim okolím a počúvajte svoje vnútro, tam sú odpovede na všetky otázky.

 

Autor: Erika Župová – matka, učiteľka v Montessori škôlke, predsedníčka Občianskeho združenia Mama poď sa hrať

Komentáre
  • Nadpis formuláře

    Text formuláře

  • Kategorie